Donauregion Atomkraftfrei – Danube Region Nuclear-Free

SK JADROVKY a EIA

+ Každých desať rokov musí prevádzkovateľ jadrovej elektrárne vykonať periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti.⁵

JASLOVSKÉ BOHUNICE:

EIA:

• Žiadna EIA pri spustení
• EIA 2005: “Zvýšenie výkonu blokov JE V2 v Jaslovských Bohuniciach”
• https://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/zvysenie-vykonu-bloku-je-v2-v-jaslovskych-bohuniciach

• EIA 2011-15: Zmena činnosti, na podnet navrhovateľa (SE a.s.): “Dlhodobá prevádzka JE V2 (prevádzka 3.a 4.bloku jadrovej elektrárne V2, Závod Bohunice) na ďalších 30 po projektovanej životnosti.”
• EIA ukončená, späťvzatie navrhovateľom, dôvody:
  • dosiahnutie projektovej životnosti nebude spájané automaticky so začatím akéhokoľvek konania o zmenu, zrušenie alebo novo-vydanie povolenia na prevádzku jadrového zariadenia
  • na danú zmenu nebudú SE potrebovať povolenie podľa osobitného predpisu
• https://www.enviroportal.sk/skSK/eia/detail/dlhodoba-prevadzka-je-v2

MOCHOVCE 1,2:

EIA:

• začali fungovať bez riadnej EIA (?)³
• EIA 2007: “zvýšenie výkonu”, čo je považované za “navrhovanú činnosť” (teda nie je ňou uvedenie do prevádzky, ale až táto následná aktivita), na ktorú potom nadväzujú konania v r. 2018 ako “Zmeny navrhovanej činnosti”
• https://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/zvysenie-vykonu-blokov-je-emo-1-2-v-mochovciach
  • Greenpeace aj Global 2000 si tento process pamätá ako značne formalistický a nie úplne podľa pravidiel. Podľa vyjadrenia G2000 Rakúske MŽP sa vyjadrilo, že EIA nebula v súlade s bilaterálnym dohovorom o implementácii Espoo
  • Aust MZP dalo vyjadrenie: http://www.umweltbundesamt.at/fileadmin/site/umweltthemen/umweltpolitische/ESPOOverfahren/UVP_Mochovce12/Fachstellungnahme_MOCHOVCE_Umschlagfinal.pdf

• EIAs 2018 rôzne “zmeny navrhovanej činnosti” (pravdepodobne povoľovania na jednotlivé úpravy potrebné k pokračujúcej prevádzke – teda k predlžovaniu životnosti) preto MZP rozhodlo po zámere, že netreba celá EIA.
  • Prvou “zmenou navrhovanej činnosti” (14.9.2018) bolo tiež “zvýšenie účinnosti” – teda rovnaká činnosť ako v r. 2007, ktorá bola považovaná za samotnú “navrhovanú činnosť” a v r. 2007 na ňu bola potrebná plná EIA (nie len skríning)

OTÁZKY:

• AKO DEFINUJE EIA ZÁKON “ZMENU NAVRHOVANEJ ČINNOSTI” RESP.JE OK TAKÁTO APLIKÁCIA ?
• AK TO NIE JE OK, DÁ SA S TÝM EŠTE NIEČO SPRAVIŤ RESP. AKO SA VYSPORIADAŤ S LEHOTAMI A STANDINGOM?
• NEDALO BY SA TO NEJAK TAK, ŽE BY SME TVRDILI, ŽE MALA PREBEHNÚŤ CEZHRANIČNÁ EIA A PARTNERI (NAPR.RAKÚSKO) NEBOLI NOTIFIED?

MOCHOVCE 3,4:

• Stavebné povolenie r. 1986, obnovená v r. 2008
• EIA: “dobrovoľná, lebo EIA zákon to neukladá”, viď str.2: https://www.seas.sk/data/file/87/mo34-eia-zhrnutie07sk.pdf

Decisions for the Slovak Nuclear operations are conducted w/out a proper scrutiny, w/out a proper EIA and public participation. Although specifics of decision-making re different nuclear operations (Jaslovké Bohunice V2, Mochovce 1 2 a Mochovce 3 4) differ, all demonstrate the problem, which has been reflected by the Aarhus Convention Compliance Committee: Slovak legislation does not oblige to conduct EIA for changes of constructions, which started before a proper EIA law was adopted (2006) in Slovakia⁶. Hence pubic can not be adequately/effectively involved in decision-making concerning even environmentally problematic projects.

Dana Mareková 24.Feb.2019

História JE Mochovce

Problémy projektu EMO 34

Pavol Široký

• 1980 Územnérozhodnutie
• 1987 Stavebné povolenie – začiatok výstavby
• 1992 Útlm stavebno – montážnych činností
• 1993 Začiatok konzervačných a ochranných prác
• 2000 Odsúhlaseniestrategickéhoplánu konzervácie, údržby a ochrany EMO 34 – ÚJD
• 2002 Prebratie dodávok do majetku SE, a.s.

• e štúdie realizovateľnosti – 23.2. – Premiér SR R. Fico a GR Enel F. Conti oficiálne oznámili zámer Enel-u dostavať 3. a 4. blok EMO
• 2008 – 15.7. – neisté stanovisko EK k projektu dokončenia EMO 34 – 14.8. – Rozhodnutia ÚJD SR, ktorými schvaľuje zmeny úvodného projektu EMO 34 a predlžuje stavebné povolenie pre EMO 34 do 31.12.2013 – 3.11. – „Slávnostné“ otvorenie dostavby EMO 34

• 2009 – Rozbeh prác na dostavbe EMO 34 – 16.2. – Predloženie zámeru EIA pre prevádzku EMO 34 na MŽP SR (začiatok procesu pripomienkovania projektu verejnosťou) – jún – podpis zmlúv s dodávateľmi pre jadrovú časť elektrárne (ŠKODA JS, Atomenergostroj, VÚJE, ENSECO, Inžinierske stavby Košice)
• 2012 pôvodne predpokladané uvedenie 3. bloku do prevádzky (aktuálne 2017)
• 2013 pôvodne predpokladané uvedenie 4. bloku do prevádzky (aktuálne 2018)

• EIA proces bol vyhlásený po viac ako ročnom tlaku mimovládnych organizácií – žaloba za nekonanie EIA
• Minimálna informovanosť verejnosti
• Zavádzanie verejnosti – EMO 34 majú kontajment – „Mochovce 3 a 4 sú vybavené systémom plnorozsahového kontainmentu v súlade s požiadavkami MAAE a WENRA“ • Vauguste2008bolopredĺženéstavebnépovolenie (2012, 2013) – bez ukončenej EIA – tá začala nakoniec až vo februári 2009

Cena dostavby EMO 34

                                                 Ešte v septembri 2008 – 1,8 mld. € r. 2015 – 4,6 mld. 

Argument Mečiarovej Vlády dostavať 1. a 2. blok v Mochovciach – potreba náhrady JE V1 v J. Bohuniciach

Prvé dva bloky v Mochovciach sú v prevádzke – argument Ficovej Vlády dostavať 3. a 4. Blok v Mochoviach = potreba náhrady JE V1 v J. Bohuniciach

Problémy projektu EMO 34

• Je ťažko uveriteľné, že 40 ročná technológia môže byť považovaná za modernú a kvalitnú

– Ani nové zariadenia nemenia základnú technológiu a bezpečnostné opatrenia v projekte

• Nevyriešený problém likvidácie vyhoretého jadrového paliva…
• Nedostatočné poplatky do Národného jadrového fondu, vďaka ktorým sa môže argumentovať, že je cena elektriny z EMO nízka (mali by byť min.3x vyššie) – aj napriek tomu však budú potrebovať minimálne 100 €/MWh
• Nízka zodpovednosť prevádzkovateľa JE za jadrové škody
• EMO nerieši našu závislosť na dovoze energetických zdrojov

Ďalšie problémy projektu EMO 34

• Potreba veľkých záložných zdrojov – každý reaktor na Slovensku je mimo prevádzky 2-3 mesiace v roku (opravy, poruchy, výmena paliva…)
• Regulácia výkonu nie je možná (100% alebo 0%)
• Nízka účinnosť – 30%
• Centralizovaný zdroj – vysoké straty v sieti
• V prípade výpadku jedného reaktora potrebujeme nahradiť až 10% spotreby elektriny
• Vysoký podiel na jednom zdroji – v súčasnosti viac ako 54%, po dostavbe EMO 34 to bude viac ako 75% = nevyvážený energetický systém, ohrozenie energetickej bezpečnosti krajiny

Bezpečnostné problémy projektu

Plánovaná dostavba EMO 34 nemôže dosiahnuť bezpečnostnú

úroveň nových reaktorov. Základná konštrukcia nedovoluje plné prispôsobenie súčasnému stavu vedy a techniky.

Možnosti zlepšenia sú výrazne obmedzené – už v roku 2008 bola stavba deklarovane hotová na 70% a zariadenie na 30%.

•   Chýbajúci kontajment
•   Neschopnosť projektu odolať pádu veľkého dopravného lietadla
•   Nedostatočná spoľahlivosť dodávok napájacej vody v prípade havárie
•   Nepreukázaná odolnosť barbotážneho systému pri maximálnom projektovanom tlakovom rozdiele
•   Riziko straty integrity tlakovej nádoby reaktora alebo parogenerátorových trubiek

Požiarna ochrana

• Nedostatočné stavebné oddelenie redundantných systémov nejde dodatočne podstatne vylepšiť – ohrozenie elektrických systémov.

• Požiarna ochrana sa zameriava na zaistenie požiaru a na boj s ním, nie na odstránenie možných iniciátorov.

• U reaktorov VVER 440/V213 nie je zabezpečené priebežné oddelenie káblov a vedení redundantných systémov.

Zemetrasenie

• Pri pôvodnom projektovaní VVER 440/V213 nebolo zemetrasenie zohľadnené vôbec.
• V JE Paks a JE Bohunice V2 viedla kontrola nebezpečenstva zemetrasení k výsledku, že sú antiseizimcké opatrenia nutné, pretože sa musí pre projektové zemetrasenie predpokladať maximálne horizontálne zrýchlenie 0,25 g (IAEA 1999).
• Bezpečnostné systémy majú odolať takzvanému 10 000-ročnému zemetraseniu.
• EMO 12 boli pôvodne dimenzované na zemetrasenie stupňa IV a horizontálne zrýchlenie 0,06 g. Po prehodnotení seizmiky sa ako základ pre dimenzovanie stalo zemetrasenie stupňa VII a tým maximálne zrýchlenie 0,1 g.
• Seizmický upgrade na JE EMO 34 je podľa SE, a.s. deklarovaný na úrovni 0,15 g.

Confinement

VVER 440/V213 nemá žiadny plnotlaký kontajment.

Confinement (bezpečnostný uzáver) VVER 440/V213 sa skladá z boxov, ktoré obklopujú dôležité komponenty primárneho okruhu. Izolovanie rádioaktívnej pary, ktorá uniká pri vážnych poruchách, nie je u VVER 440/213 zabezpečená vonkajšou obálkou, ale para sa musí pomocou špeciálneho systému kondenzovať. Pri zlyhaní znižovania tlaku by mohol confinement prasknúť a rádioaktívne látky by sa mohli dostať do životného prostredia. Po prevedení analýz a mechanických zosilnení barbotážneho systému mohla byť preukázaná funkčnosť systému, ale iba v prípade projektových haváriách. Účinnosť systému znižovania tlaku pri ťažkých nadprojektových haváriách však dostatočne preukázaná nie je.

Hlavne u barbotážnych systémov bezpečnostné analýzy ukázali, že za určitých podmienok sú u niektorých komponentoch veľmi malé alebo dokonca žiadne bezpečnostné rezervy (STRASKY 2007).

Pre EMO 34 sa plánovali zlepšenia v tejto oblasti, overiť to však nie je možné.

Ďalšie bezpečnostné riziká

Zvýšenie výkonu – tak ako na EMO 12, aj na EMO 34 je plánované zvýšenie na 107% pôvodného výkonu.

Okrem iného sa zvyšovaním výkonu mení inventár rádioaktívnych látok a rádiologické účinky. Vyčerpávajú sa bezpečnostné rezervy a zrýchluje sa proces stárnutia zariadení. Riziko, ktoré vzniká prevádzkou zariadenia s takýmto zvýšením výkonu sa výrazne zvyšuje.

Zvýšenie vyhorenia

Zvýšenie hospodárnosti JE – dlhšia doba nasadenia palivových článkov. Podmienka – vyššie obohatenie palivových článkov.

Vysoké vyhorenie (od 50 MWd/kg) = zosilnenie korózie povlakových trubiek palivových tyčí + väčšie úniky plynných štiepnych produktov z palivových tabliet. (NEA 2002).

Zmeny môžu viesť k ovplyveniu možnosti chladenia aktívnej zóny v prípade poruchy.

Redukcia skúšok

vyššia disponibilita = vyšší zisk = kratšia doba na revízie reaktorov

Za týmto účelom sa nasadzujú nové technológie a skúšky, ktoré predtým prebiehali počas revízie zariadenia sa presúvajú do doby prevádzky na výkone.

Bezpečnosť je pri skúškach najlepšie zaistená vtedy keď je reaktor odstavený. Pokiaľ sa skúšky prevádzajú počas prevádzky na výkone, tak by sa zásadne nemala redukovať prevádzková bezpečnosť. Hlavne by nemalo byť ohrozené zvládnutie porúch.

Presunutie skúšok do výkonnej prevádzky je to isté ako zvýšenie prevádzkového rizika.

Súčasnosť – interval skúšiek tlakovej nádoby reaktoru v EMO 12 a EBO V2 sú 4 roky. Pre EMO 34 je plán na skúšku každých 8 rokov.

Predlžovanie doby prevádzky

Pôvodne pri VVER 440/V213 – 30 rokov

Pokiaľ sa chce niekto snažiť pri EMO 34 o 40 alebo dokonca 60 ročnú prevádzku, tak sa musia od začiatku stanoviť iné požiadavky na materiál, odolnosť zariadenia ale aj dokumentáciu.

Zvýšenie výkonu vedie k urýchleniu stárnutia zariadení. Kombinácia predĺženia doby prevádzky a zvýšenie výkonu možno činí prevádzku ekonomicky atraktívnejšiu, ale vo väčšine prípadov to aj zvyšuje prevádzkové riziko.

Komponenty uložené v skladoch EMO 34 vykazujú lepší stav ako komponenty už inštalované. (AQUILANTI 2007). Stárnutie EMO 34 teda už začalo pred uvedením do prevádzky.

EMO 34 má nesporne radu bezpečnostných nedostatkov podmienených projektom. Tie majú byť odstránené modernizačnými opatreniami. To sa však nedarí a nie je možné ich nezávislo preveriť, čo je veľký problém projektu EMO 34 – prístup k informáciám a účasť verejnosti, nezávislých expertov a MVO.

Komplikovanie účasti verejnosti

August 2013 – Najvyšší súd SR zrušil zrušil rozhodnutie ÚJD SR, na základe ktorého sa realizuje dostavba blokov 3. a 4. v JE Mochovce – ÚJD konal nezákonne keď vylúčil MVO ako účastníkov konania.

Najvyšší súd tiež konštatoval, že bude potrebná EIA. Povoľovacie konanie sa malo zaopakovať. Práce na dostavbe JE Mochovce sa mali zastaviť.

ÚJD začal nový povoľovací proces ale zároveň vydal 21.08.2013 rozhodnutie o vylúčení odkladného účinku odvolania účastníka, ktorým chcel zabezpečiť, že dostavba EMO 34 bude môcť pokračovať počas celej doby trvania znovuotvoreného procesu povoľovania dostavby elektrárne.

Nulový prístup k infomáciám…

ÚJD sprístupnil dokumentáciu na základe ktorej nie je možné bezpečnosť, kvalitu projektu a možný vplyv na životné prostredie spripomienkovať – väčšina dôležitých textov nebola zverejnená vôbec, alebo bola zabielená či vyčiernená. Týkalo sa to dokonca aj informácií, ktoré je možné získať z iných verejne dostupných informácií.

Úrad utajil aj informácie o nakladí s rádioaktívnymi odpadmi. Pritom rádioaktívne odpady sú priamo výstupom zo zariadenia, ktoré musia byť známe, aby bolo možné posúdiť vplyvy na životné prostredie.

Súčasná slovenská legislatíva (úprava z roku 2010 – Atómový zákon, Zákon o prístupe k informáciám) umožňuje ÚJD utajiť de-facto všetko čo uzná za vhodné.

• to je v príkrom rozpore s Aarhuským dohovorom
• mochoveckáfraškavšakvytváravážneobavy z bezpečnosti tejto elektrárne pokiaľ musí štátny kontrolný úrad takýmto absurdným spôsobom blokovať prístup verejnosti k informáciám o kvalite a vplyve EMO 34 na životné prostredie a zamedzovať jej účasti v povoľovacom procese…

Ďakujem za pozornosť

Mgr. Pavol Široký +421 903 791060, siroky@zmz.sk